Bol výraznou osobnosťou slovenského národného života v právnickej, politickej a cirkevnej sfére. Po vzniku Československej republiky sa v zložitých podmienkach stal jedným z hlavných budovateľov štátnej správy na východnom Slovensku a zúčastnil sa na prípravných prácach župnej reformy. Od začiatku roku 1919 prevzal vedenie Šarišskej a Zemplínskej župy a od roku 1923 bol županom Košickej župy. Jeho zásluhou nastala politická konsolidácia a hospodárske oživenie východného Slovenska. Ako župan zastával politiku otvorených dverí a významne podporoval kultúrny a športový život.