Osobnosti 2025 – OSOBNOSTIKSK

Alžbeta Güntherová-Mayerová

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:25:36 +0000

Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej pamiatkovej starostlivosti 20. storočia. Po roku 1945 zohrala kľúčovú úlohu pri ochrane kultúrneho dedičstva v období spoločenských zmien, keď mnohé historické sídla a ich zbierky čelili zániku, rozkrádaniu či necitlivým zásahom. S mimoriadnou odbornosťou, odhodlaním a osobnou odvahou sa podieľala na záchrane, dokumentácii a systematickom spracovaní mobiliárov šľachtických sídel, čím položila základy modernej pamiatkovej ochrany na Slovensku. Výraznú stopu zanechala aj v regióne dnešného Košického samosprávneho kraja. Jej meno je neodmysliteľne spojené najmä s kaštieľom v Betliar, kde sa zaslúžila o uchovanie jedinečných zbierok Andrássyovcov a o ich odborné sprístupnenie verejnosti. Vďaka jej úsiliu sa Betliar stal jedným z najzachovalejších historických sídiel na Slovensku. Rovnako významná bola jej práca na záchrane hradu Krásna Hôrka, kde prispela k ochrane cenných umeleckých a historických artefaktov. Alžbeta Güntherová-Mayerová vynikala nielen odbornými znalosťami, ale aj hlbokým osobným vzťahom ku kultúrnemu dedičstvu. Jej práca mala silný regionálny rozmer – bola priamo v teréne, poznala konkrétne objekty, ich hodnotu aj ohrozenia. Práve tento prístup z nej robí inšpiratívnu osobnosť aj pre dnešnú prax ochrany pamiatok a vhodnú pripomienku pri tematických podujatiach venovaných kultúrnemu dedičstvu v Košickom kraji. Jej odkaz je dôkazom, že aj v náročných časoch môže odhodlanie jednotlivca zásadne ovplyvniť zachovanie kultúrnych hodnôt pre budúce generácie.

Bernard Bober

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:13:48 +0000

Po kňazskej vysviacke pôsobil v niekoľkých farnostiach východného Slovenska, kde získal bohaté pastoračné skúsenosti. Neskôr sa stal generálnym vikárom Košickej diecézy a následne biskupom, čím sa zaradil medzi vedúcich predstaviteľov slovenskej Cirkvi. Mons. Bernard Bober je dnes rímskokatolícky arcibiskup metropolita Košickej arcidiecézy a jeden z najvýraznejších predstaviteľov Katolíckej cirkvi na Slovensku. Pochádza zo Zbudského Dlhého na východnom Slovensku a celý svoj kňazský i biskupský život spája najmä s týmto regiónom. Ako arcibiskup metropolita Košíc stojí na čele jednej z najvýznamnejších cirkevných inštitúcií na Slovensku. Vo svojej službe kladie dôraz na pastoráciu rodín, podporu kňazských povolaní, solidaritu a pomoc slabším. Je známy otvoreným prístupom k veriacim a snahou viesť Cirkev v duchu dialógu a nádeje. Arcibiskup Bober je zároveň predsedom Konferencie biskupov Slovenska, kde sa podieľa na formovaní spoločných postojov Katolíckej cirkvi k dôležitým spoločenským a etickým otázkam. Jeho hlas má význam nielen v cirkevnom, ale aj verejnom priestore. Je vnímaný ako stabilná duchovná autorita, ktorá spája tradíciu s citlivým vnímaním súčasných výziev a dlhodobo formuje duchovný život veriacich na východnom Slovensku i v celej krajine.

Miroslav Konštanc Adam

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:13:14 +0000

Ako rodák z Michaloviec reprezentuje Slovensko aj svoj rodný región na najvyšších úrovniach Katolíckej cirkvi. Mons. Miroslav Konštanc Adam OP je významný slovenský rímskokatolícky kňaz, dominikán, kanonista a profesor, ktorý patrí medzi najvyššie postavených Slovákov vo Vatikáne. Vyštudoval teológiu a kánonické právo v Ríme, kde získal doktorát na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Neskôr na tejto prestížnej inštitúcii pôsobil ako profesor a rektor, čím sa zaradil medzi rešpektované osobnosti cirkevného akademického sveta. V roku 2016 ho pápež František osobne menoval za sudcu Tribunálu Rímskej róty, jedného z najvyšších súdnych orgánov Katolíckej cirkvi. Tento tribunál rozhoduje v závažných kanonických prípadoch v mene Svätého Otca, najmä v manželských otázkach. Touto funkciou sa stal Miroslav Konštanc Adam najvyššie postaveným Slovákom v súdnych štruktúrach Vatikánu. Je príkladom toho, že odbornosť, vytrvalosť a hlavne viera, ktoré dostali pevné základy na východe Slovenska, môžu dosiahnuť významné postavenie v srdci Katolíckej cirkvi.

Paulína Slepčíková

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:11:48 +0000

Paulína Slepčíková je slovenská vedkyňa, ktorá svojimi vedeckými výsledkami v oblasti organickej chémie prispieva k rozvoju modernej vedy a zároveň pozitívne reprezentuje Slovensko doma aj v zahraničí. Jej životná cesta – od štúdia popri starostlivosti o malé dieťa až po úspešnú vedeckú kariéru – je silným príkladom vytrvalosti, odhodlania a prekonávania spoločenských bariér. V roku 2023 získala ocenenie Roma Spirit v kategórii Osobnosť. Štúdium organickej chémie absolvovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde získala titul PhD. Ako vedecko výskumná pracovníčka sa podieľala na vývoji zlatých senzorických čipov na detekciu organických molekúl, pesticídov, vírusov či mikropolutantov, ktoré majú významné uplatnenie v environmentálnom a zdravotníckom výskume. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých publikácií a zapája sa aj do medzinárodných projektov a odborných spoluprác. Od roku 2023 pôsobí v švajčiarskej spoločnosti Bluesign ako chemical assessor, kde zúročuje svoje odborné skúsenosti v oblasti syntézy a detekcie chemických látok. Tieto znalosti aktívne využíva aj pri navrhovaní a optimalizácii testovacích postupov chemických produktov pre spoločnosti pôsobiace po celom svete.

Alexandra Hovancová

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:10:58 +0000

Ako riaditeľka Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi vedie komplexné sociálne a opatrovateľské služby s jasným zameraním na dôstojnosť, lásku a podporu tých, ktorí sa ocitli v najťažších životných situáciách. Alexandra Hovancová sa svojím životom a každodennou prácou významne zaslúžila o pomoc najzraniteľnejším, predovšetkým ťažko chorým deťom, matkám v kríze a ľuďom v sociálnej núdzi. Jej obetavá práca bola ocenená prestížnym ocenením Krištáľové krídlo v kategórii Filantropia. Alexandra Hovancová dlhodobo pracuje s deťmi, ktoré si kvôli svojmu zdravotnému stavu vyžadujú osobitnú starostlivosť, pričom im vytvára prostredie, ktoré nahrádza rodinný domov. Jej prístup je veľmi osobný a mnohí ju vnímajú ako „druhú mamu“, ktorá dáva deťom lásku, dôveru a nádej na lepší deň. Jej cieľom nie je len poskytovanie starostlivosti, ale i budovanie komunity, v ktorej sa stretávajú deti so zdravotným znevýhodnením, rodiny v krízovej situácii, ale aj seniori, čím sa posilňuje vzájomné prijatie a solidarita. Okrem riadiacich povinností sa aktívne podieľa aj na zabezpečovaní finančných zdrojov, ktoré presahujú rámec štandardného financovania sociálnych služieb.

Kristína Kulcsárová

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:10:20 +0000

Všestranná výskumníčka pôsobí na Neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach. Vo svojom výskume sa zameriava na prodromálne štádium Parkinsonovej choroby. Ide o  časné, ešte bezmotorické fázy ochorenia a na identifikáciu nových biomarkerov, ktoré by umožnili diagnostikovať toto neurodegeneratívne ochorenie skôr, než sa objavia charakteristické pohybové príznaky. Je koordinátorkou viacerých klinických kohortových štúdií, spolupracuje v medzinárodných odborných spoločnostiach a aktívne sa zapája do grantových projektov zameraných na neurodegeneratívne ochorenia. Za svoj významný vedecký prínos získala Cenu za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, čo je uznanie jej výnimočnej práce v oblasti neurologického výskumu na Slovensku.

Alexander Hošovský

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:09:35 +0000

Prof. Ing. Alexander Hošovský, PhD. je popredný slovenský vedec pôsobiaci na Technickej univerzite v Košiciach so sídlom v Prešove, kde sa venuje výskumu v oblasti soft robotiky, umelej inteligencie a bioinšpirovaných technológií. Jeho práca spája mechaniku, matematické modelovanie a moderné metódy strojového učenia. Vďaka nim vytvára robotické systémy, ktoré sú flexibilné, bezpečné a efektívne pri interakcii s ľuďmi či jemnými objektmi. Je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých publikácií a viac než dvadsiatich patentov v oblasti mäkkých robotických mechanizmov a pneumatických umelých svalov. Jeho výskum je medzinárodne uznávaný a získal zaň Cenu za vedu a techniku 2025 v kategórii Osobnosť vedy a techniky, čo potvrdzuje jeho významný prínos pre rozvoj moderných robotických technológií. Okrem vedeckej práce sa aktívne podieľa na vzdelávaní budúcich inžinierov a výskumníkov, čím pomáha posúvať hranice inovácií a prepájať vedecké poznatky s praktickými riešeniami. Jeho výskum ukazuje, ako môže inšpirácia prírodou a využitie inteligentných výpočtových metód viesť k revolučným riešeniam v oblasti robotiky a automatizácie.

Vladimír Marinčin

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:08:48 +0000

K slovenskému ľadovému hokeju neodmysliteľne patrí aj meno Vladimíra Marinčina staršieho. Patrí medzi jeho výrazné osobnosti, najmä v rámci Košického kraja. Počas svojej dlhoročnej činnosti sa výrazne zaslúžil o športovú výchovu mládeže, ako aj systematický rozvoj hokeja. Ako tréner a vychovávateľ mládeže kládol dôraz nielen na športový výkon, ale aj na disciplínu, pracovitosť a charakter hráčov, čím významne prispel k formovaniu celej generácie mladých hokejistov. Vďaka jeho vedeniu profesne vyrástli viacerí úspešní reprezentanti Slovenskej republiky, ktorí sa presadili na domácej aj medzinárodnej scéne. Celoživotnou a obetavou činnosťou v prospech hokeja sa Vladimír Marinčin starší stal rešpektovanou autoritou a vzorom pre trénerov, hráčov aj športovú verejnosť. Jeho prínos k rozvoju ľadového hokeja v Košickom kraji zanechal trvalú stopu v histórii slovenského športu.

Štefan Štec

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:06:24 +0000

Štefan Štec patrí medzi výrazné osobnosti kultúrneho života Košického samosprávneho kraja. Dlhodobo sa venuje uchovávaniu, rozvíjaniu a popularizácii tradičnej ľudovej kultúry, najmä rusínskej a východoslovenskej, a svojou činnosťou prispieva k posilňovaniu regionálnej identity a kultúrnej rozmanitosti. Ako spevák a interpret vychádza z pôvodného folklórneho materiálu, ktorý prezentuje s dôrazom na autenticitu, štýlovosť a úctu k tradícii. Svojím prejavom dokáže osloviť široké publikum a približovať folklór aj mladším generáciám, čím prispieva k tomu, aby tradičná kultúra zostávala živou súčasťou súčasného kultúrneho priestoru. Jeho umelecké pôsobenie je spojené aj s Folklórnym súborom Hornád, kde sa podieľa na tvorbe programu, choreografiách a pedagogickej práci. Týmito aktivitami prispel k umeleckému rastu súboru a k jeho úspešnej reprezentácii na regionálnej i celoslovenskej úrovni. Popri umeleckej činnosti pôsobí aj ako redaktor rusínskeho vysielania Rádia Patria, kde sa venuje témam tradičnej kultúry, jazyka a identity rusínskej komunity. Ocenenie je vyjadrením uznania za jeho dlhodobý prínos k uchovávaniu a popularizácii kultúrneho dedičstva Košického kraja a za jeho reprezentáciu doma i v zahraničí.

Rebeka Bizubová

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:05:40 +0000

Talentovaná slovenská filmová tvorkyňa pochádza z Trebišova a výrazne sa presadila na medzinárodnej filmovej scéne. Už od útleho veku sa venuje dokumentárnemu filmu, v ktorom skúma prchavé momenty ľudských vzťahov, rodiny a emócií. Jej absolventský dokumentárny film „Spoveď“ (2024) otvára citlivú a spoločensky dôležitú tému sexuálneho obťažovania v cirkvi, ktorou si aj sama prešla. Snímka zobrazuje osobný príbeh, hľadanie odpovedí po traume a odvahu hovoriť nahlas o bolestných skúsenostiach. Film Spoveď dosiahol výnimočný úspech na medzinárodnej úrovni. Z vyše 3 100 prihlásených študentských filmov z 988 škôl sa dostal medzi finalistov Študentských Oscarov a jeho režisérka si na ceremoniáli v New Yorku prevzala striebornú cenu v kategórii dokument, udeľovanú Americkou akadémiou filmových umení a vied. Okrem tohto prestížneho ocenenia film získal aj rad ďalších cien vrátane „Slnka v sieti“ – národnej ceny Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, Modrého anjela na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film v Košiciach, ocenenia na Zlín Film Festival, FIPADOC vo Francúzsku a 2. miesta v medzinárodnej súťaži CILECT Prize 2025. Rebekin úspech podčiarkuje významné zastúpenie slovenskej kinematografie na svetovej scéne a ukazuje, že osobné príbehy spracované s umeleckou hĺbkou môžu rezonovať doma aj v zahraničí. Jej tvorba je námetom na diskusiu o dôležitých spoločenských témach a otvára priestor pre hlas tých, ktorí majú často strach hovoriť.

Folklórny súbor Jadlovček

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:04:21 +0000

Detský folklórny súbor Jadlovček vznikol v roku 1980 v Margecanoch ako pokračovateľ práce dospelého folklórneho súboru Jadlovec s cieľom vychovávať mladú generáciu folklórnych nadšencov. Zakladateľkou je Marta Foglarová, ktorá už ako učiteľka preniesla lásku k ľudovej piesni a tancu na deti. Názov súboru je inšpirovaný slovom „jadlovec“ – miestnym názvom
pre ker borievky, typický pre región Spiša. Dnes súbor združuje viac ako 80 členov vo veku 7 až15 rokov a jeho repertoár zahŕňa tradičné piesne, párové tance, dievčenské kolesá, chlapčenské hry a scénické zvyky z Margecian a okolia. Súbor pravidelne vystupuje doma aj v zahraničí a má za sebou množstvo významných úspechov. Účinkoval v reláciách Československej a Slovenskej televízie, nahrával pre Slovenský rozhlas, spolupracoval so zahraničnými súbormi z Paríža, Poľska, Čiech a Japonska a úspešne sa zúčastnil mnohých folklórnych festivalov a celoštátnych súťaží, na ktorých získal zlaté aj strieborné pásma. DFS Jadlovček v súčasnosti pod vedením Klaudie Pribičkovej pravidelne reprezentuje Slovensko na medzinárodných folklórnych festivaloch v Česku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, Turecku, Grécku, Nemecku, Holandsku a na Ukrajine. Súbor je známy aj scénickými pásmami, ktoré spájajú tradičné tance a zvyky s umeleckou interpretáciou. DFS Jadlovček je nielen umelecký kolektív, ale aj živý nositeľ kultúrneho dedičstva, ktorý formuje vzťah detí k folklóru a posilňuje regionálnu identitu.

Boris Vaitovič

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:03:17 +0000

Súčasné slovenské výtvarné umenia sa spája aj s menom Borisa Vaitoviča. Vo svojej tvorbe systematicky prepája vizuálne umenie s vedou, technológiami a ekologickým myslením, čím posúva hranice tradičného umeleckého vyjadrenia. Jeho diela sa vyznačujú inovatívnym prístupom, využívaním nových médií a reflektovaním aktuálnych spoločenských aj environmentálnych tém. Vo svojej umeleckej praxi pracuje s rôznymi formami, od maľby, grafiky a fotografie až po nové mediálne umenie, interaktívne projekty a audiovizuálne inštalácie. Prostredníctvom projektov na rozhraní umenia a vedy prináša nové perspektívy vnímania reality a otvára priestor pre dialóg medzi umením, technológiami a spoločnosťou. Svoje diela prezentoval na výstavách a festivaloch doma i v zahraničí, kde úspešne reprezentuje slovenské umenie. Jeho projekty, realizované aj v rámci medzinárodných spoluprác, potvrdzujú významný prínos k rozvoju intermediálneho umenia a k prepájaniu umeleckého výskumu s každodennými témami.

Biele Albatrosy

Martina Haboráková — Wed, 25 Mar 2026 10:02:21 +0000

Jedna z najvýznamnejších leteckých formácií v strednej Európe oslnila nebo v rokoch 1991 2004. Biele Albatrosy bola oficiálna akrobatická skupina Vzdušných síl Slovenskej republiky. Letecký tím vznikol začiatkom roku 1991 ako „Display Team“ česko-slovenského vojenského letectva pri Vojenskej leteckej akadémii v Košiciach a prvýkrát sa verejnosti predstavil letom troch lietadiel L-39 Albatros počas Majstrovstiev sveta v parašutizme 3. augusta 1991. Tento deň považujú piloti za ich oficiálny vznik. Skupina lietala na cvičných lietadlách Aero L-39 Albatros vo farbách slovenskej trikolóry a postupne sa rozrástla až na šesť strojov s jedným sólo pilotom. Jej predvádzacie zostavy patrili k technicky náročným a esteticky pôsobivým ukážkam formácie a presnosť lietania. Počas svojej aktívnej existencie reprezentovali Slovensko na leteckých dňoch doma i v zahraničí. Vystupovaliv Dánsku, Anglicku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku, Taliansku či v Českej republike. Tím sa vďaka kvalite svojich vystúpení rýchlo zaradil medzi svetovo uznávané akrobatické skupiny. Oficiálne ukončenie činnosti nastalo 15. apríla 2004, keď posledné lietadlá z Košíc odleteli na Leteckú základňu Sliač. Hoci Biele Albatrosy už nepôsobia ako aktívna akrobatická formácia, ich meno a dedičstvo zostávajú významnou súčasťou slovenskej leteckej histórie. Biele Albatrosy symbolizujú precíznosť, odvahu a vášeň pre letectvo, ktoré inšpirovali mnoho pilotov a fanúšikov lietania po celom Slovensku a v Európe.

Peter Dvorský

administrator — Wed, 25 Mar 2026 09:08:23 +0000

Keď sa povie meno Peter Dvorský, mnohí najskôr počujú v ušiach hlas a až následne sa im vybaví tvár umelca. Dokázal to, čo čo sa nepodarilo mnohým diplomatom, zjednotil svet krásou slovenského talentu. Jeho tenor, charakteristický talianskym jasom a slovenskou vrúcnosťou, sa stal v 70. a 80. rokoch minulého storočia globálnym meradlom kvality. Peter Dvorský patrí medzi najvýznamnejších tenoristov svojej generácie a v čase najväčšej slávy bol zaraďovaný do legendárnej „veľkej štvorky“ spolu s Pavarottim, Domingom a Carrerasom. Vystupoval na najprestížnejších operných scénach sveta, ako sú milánska La Scala, viedenská Staatsoper či Metropolitná opera v New Yorku, a jeho interpretácie postáv, napríklad Rodolfa v Bohéme alebo Edgarda v Lucii di Lammermoor, dodnes patria medzi vzory operného spevu. Napriek svetovej kariére zostal spätý s rodiskom aj s Košicami. V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako umelecký šéf Opery Štátneho divadla v Košiciach, kde významne prispel k rozvoju opernej scény a posilnil kultúrne postavenie mesta i regiónu. Dlhodobo sa venuje aj podpore mladých talentov ako patrón súťaže Slávik Slovenska a od 1. septembra 2024 pôsobí ako garant Konzervatória Petra Dvorského v Košiciach, ktoré nesie jeho meno. Je symbolom umeleckej excelentnosti, pokory a hlbokého vzťahu k rodnej krajine.